Staré spomienky!!
Dnes som bola v naláde spomínania na staré casy. Obycajne nepatrím k typom ludom, ktorý plávaju v spomienkach a utápaju sa v sebalútosti. Lebo vzdy ked si na volaco spomeniem, co uz dávno lezi za mnou, tak mám len sebavýcitky, ze preco som vtedy nekonala tak, ako by som konala teraz. Preto radsej myslím na prítomnost, lebo zivot je krátky.
Ale dnes, ako som sedela v elektricke na ceste domov som sledoval malý hrbik skolákov. Neviem preco,ale spomenula som si na moju bývalú ucitelku telesnej výchovi. Júj, my dve sme si nesadli. U nej to bol stalinský rezim- sportovat aj zo zlomenou nohou. A ja som neni typ na kolektivne sporty. Skrátka a dobre, ja som jej nebola po völi. A to mi dávala najavo, kazdý piatok , celé dve hodiny- na zbláznenie.
Pamätám si, ked mi vykricala do tváre, ze som velké nemehlo a v zivote to k nicome nedotiahnem. Vtedy som bola dusevne na dne- dnes sa len nad tým smejem. Z pedagogického hladiska to bola ucitelka na nic a z ludského, to bola a je stará, zúfala, bezdetná, nevydatá,bisexuálka, ktorá kazdemu závidi.
A dnes som si na nu spomenula....ked vonku padal sneh( vlastne to bol viac-menej dázd), mesto sa zdobilo vianocnými vecami a vsade naokolo rozvoniavalo cerstvé, uvarené cervené víno a chutne medovnícky. Cas vianoc- a ona sama. Taký je zivot.
Lu
Komentáre